Ultrazvuková príprava vzoriek na testy ELISA
Testy, ako je ELISA, sa široko používajú na diagnostiku in vitro, detekciu proteínov súvisiacich s ochoreniami a kontrolu kvality (napr. monitorovanie potravinových alergénov). Ultrazvuková príprava vzoriek je rýchla, spoľahlivá a reprodukovateľná technika na lýzu buniek a izoláciu vnútrobunkových proteínov, DNA, RNA a organel. Hielscher Ultrasonics ponúka rôzne ultrazvukové riešenia na pohodlnú prípravu jednotlivých vzoriek, viacerých liekoviek, ako aj mikrotitračných platničiek a 96-jamkových platničiek.
ELISA – enzýmovo viazaný imunosorbentový test
ELISA je skratka pre enzýmovo viazaný imunosorbentový test a predstavuje široko používanú techniku biochemickej analýzy z kategórie testov založených na väzbe ligandu. Pri teste ELISA sa kvapalná vzorka pridáva na stacionárnu pevnú fázu so špecifickými väzbovými vlastnosťami. Stacionárna pevná fáza sa zvyčajne nanáša ako povlak na jamkovú platničku alebo platničku ELISA. Potom sa postupne pridávajú rôzne kvapalné činidlá, inkubujú sa a vymývajú, takže napokon v konečnej kvapaline v jamke nastane optická zmena (napr. vznik sfarbenia v dôsledku produktu enzymatickej reakcie). Optická zmena umožňuje merať množstvo analytu takzvaným kvantitatívnym „odčítaním“. Na kvantitatívne odčítanie sa používa spektrofotometer, fluorometer alebo luminometer na detekciu a meranie intenzity prechádzajúceho svetla. Citlivosť detekcie ovplyvňuje zosilnenie signálu počas analytických reakcií. Keďže enzymatické reakcie sú dobre preskúmané a predstavujú spoľahlivé procesy zosilnenia, na vytvorenie signálu sa používajú enzýmy. Enzýmy sú naviazané na detekčné činidlá v pevných pomeroch, aby umožňovali presnú kvantifikáciu, čo vysvetľuje aj názov „enzýmovo viazaný“ imunosorbentový test.
Keďže sa testy ELISA vykonávajú v mikrotitračných platničkách / 96-jamkových platničkách, táto technika je známa ako testovacia technika založená na platničkách a používa sa napr. v klinickej diagnostike in vitro, výskume, vývoji liekov atď. na detekciu a kvantifikáciu protilátok, peptidov, proteínov a hormónov.
Technika ELISA sa často používa ako diagnostický nástroj v medicíne, biotechnológiách a rastlinnej patológii a je tiež dôležitým meraním pri kontrole kvality vo viacerých priemyselných odvetviach.
Ultrazvukové zariadenie na prípravu vzoriek VialTweeter sa používa na lýzu buniek a extrakciu proteínov pred testami ELISA
Ultrazvuková príprava vzoriek pred testom ELISA
Pred vykonaním testu ELISA si vzorky vyžadujú prípravné kroky, ako sú lýza buniek a extrakcia vnútrobunkových proteínov, DNA, RNA atď. Výhodou ultrazvukovej lýzy buniek a izolácie proteínov je vysoká účinnosť, spoľahlivosť a reprodukovateľnosť. Všetky tieto faktory sú dôležité na získanie kvalitných diagnostických a výskumných výsledkov
- Homogénne spracovanie vzoriek
- Úplná lýza
- Úplná extrakcia proteínov (napr. protilátok, DNA)
- Optimálne prispôsobenie typu buniek
- Pre akúkoľvek veľkosť vzorky
- Reprodukovateľnosť
- Riadená teplota
- Automatické zaznamenávanie údajov na kartu SD
Protokol ultrazvukovej lýzy buniek pred testom ELISA
- Pre bunkové kultúry: Pred ultrazvukovou lýzou buniek centrifugujte bunky 5 minút pri 270 x g v mikrocentrifúge. Odstráňte supernatant odsatím a resuspendujte bunky v 30 – 100 μL pufra RIPA. Potom inkubujte bunkový pelet na ľade 30 min.
- Teraz je bunková vzorka pripravená na ultrazvukovú lýzu:
Použite sondový ultrazvukový prístroj (napr. UP200Ht so sondou S26d2) alebo ultrazvukové zariadenie na spracovanie viacerých vzoriek (napr. VialTweeter na súčasnú sonikáciu až 10 liekoviek alebo UIP400MPT na mikrotitračné platničky / 96-jamkové platničky) v závislosti od počtu vzoriek, ktoré potrebujete pripraviť.
Pri sonikácii jednotlivej vzorky sondou umiestnite bunky do 1,5 mL mikrocentrifugačných skúmaviek. - V digitálnej ponuke ultrazvukového prístroja vopred nastavte trvanie sonikácie, celkový prívod energie, režim cyklov a/alebo teplotné limity. Tým sa zabezpečí vysoko spoľahlivá sonikácia a opakovateľnosť.
- Vložte sonotródu a zapnite ultrazvukové zariadenie. Jemne pohybujte mikrohrotom ultrazvukovej sondy vo vzorke, aby ste vzorku sonikovali rovnomerne.
Pri väčšine buniek sa ultrazvuková lýza dokončí po 2–4 cykloch sonikácie trvajúcich 10 sekúnd. - Po sonikácii vyberte sonotródu zo vzorky. Vzorky by sa mali inkubovať na ľade 5 min. Potom ich centrifugujte pri 10 000 x g počas 20 min, aby sa bunkové zvyšky usadili do pelety. Preneste supernatanty do novej mikrocentrifugačnej skúmavky. Označte analyty a skladujte ich pri -20°C.
- Ultrazvukovú sonotródu možno vyčistiť dôkladným utretím alkoholom alebo sonikáciou v kadičke naplnenej alkoholom, napr. 70% etanolom. Všetky ultrazvukové sondy vyrobené z titánu možno sterilizovať v autokláve.
Extrakcia proteínov z buniek E.coli pomocou ultrazvukovej sondy UP200St
- Opláchnite tkanivo ľadovo studeným PBS (0,01M, pH=7,4), aby ste dôkladne odstránili prebytočnú hemolyzovanú krv.
- Odvážte tkanivo (obličky, srdce, pľúca, slezina atď.) a macerujte ho na malé kúsky, ktoré sa homogenizujú v PBS. Potrebný objem PBS závisí od hmotnosti tkaniva. Orientačne je na 1g tkaniva potrebných približne 9mL PBS. Do PBS sa odporúča pridať inhibítor proteáz. (Alternatívne možno použiť RIPA alebo hypotonický lyzačný pufor obsahujúci zmes inhibítorov proteáz a fosfatáz.)
- V závislosti od veľkosti tkaniva môže byť na jeho predbežné spracovanie užitočné krátke premiešanie na vortexovom miešadle (približne 1–2 min. v 15-sekundových pulzoch).
- Namontujte na ultrazvukový prístroj mikrohrot, napr. S26d2. Vložte skúmavku so vzorkou tkaniva do ľadového kúpeľa.
- Sonikujte vzorku ultrazvukovým prístrojom, napr. UP200St (80% amplitúda), počas 1 min. v pulznom režime (15 sekúnd zapnuté, 15 sekúnd prestávka). Udržiavajte vzorku v ľadovom kúpeli.
- Homogenáty sa potom centrifugujú, aby sa získali špecifické frakcie (cytozolové, jadrové, mitochondriálne alebo lyzozómové) s cieľom obohatiť ich o proteín určený na analýzu. Centrifugáciou vzorky počas 5 minút pri 5000×g sa získa supernatant.
Spoľahlivá regulácia teploty počas sonikácie
Teplota je rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim proces, ktorý je obzvlášť dôležitý pri spracovaní biologických vzoriek, napr. na zabránenie tepelnej degradácii proteínov. Tak ako všetky mechanické techniky prípravy vzoriek, aj sonikácia vytvára teplo. Pri používaní zariadení Hielscher Ultrasonics však možno teplotu vzoriek dobre regulovať. Predstavujeme vám rôzne možnosti monitorovania a regulácie teploty vzoriek počas ich predanalytickej prípravy pomocou ultrazvukového prístroja so sondou alebo zariadenia VialTweeter.
- Monitorovanie teploty vzorky: Všetky digitálne ultrazvukové procesory Hielscher sú vybavené inteligentným softvérom a pripojiteľným snímačom teploty. Pripojte snímač teploty k ultrazvukovému zariadeniu (napr. UP200Ht, UP200St, VialTweeter, sonikátor pre viacjamkové platničky UIP400MTP) a vložte hrot snímača teploty do jednej zo skúmaviek so vzorkami. Prostredníctvom digitálneho farebného dotykového displeja môžete v ponuke ultrazvukového procesora nastaviť konkrétny teplotný rozsah na sonikáciu vzoriek. Ultrazvukový prístroj sa po dosiahnutí maximálnej teploty automaticky zastaví a zostane pozastavený, kým teplota vzorky neklesne na dolnú hodnotu nastaveného teplotného intervalu ∆. Potom sa sonikácia opäť automaticky spustí. Táto inteligentná funkcia zabraňuje degradácii spôsobenej teplom.
- Pri ultrazvukovom zariadení VialTweeter na spracovanie viacerých vzoriek možno titánový blok, ktorý drží skúmavky so vzorkami, vopred schladiť. Vložte blok VialTweeter (iba sonotródu bez meniča!) do chladničky alebo mrazničky. Predbežné schladenie titánového bloku pomáha oddialiť nárast teploty vo vzorke. Ak je to možné, možno vopred schladiť aj samotnú vzorku.
- Na chladenie počas sonikácie použite ľadový kúpeľ alebo suchý ľad. Počas sonikácie vložte skúmavku alebo skúmavky so vzorkami do ľadového kúpeľa. Pre VialTweeter použite plytkú nádobu naplnenú suchým ľadom a položte VialTweeter na suchý ľad, aby sa teplo mohlo rýchlo odvádzať.
Zákazníci na celom svete používajú sondové ultrazvukové prístroje Hielscher, ako aj jednotky VialTweeter a UIP400MTP na sonikáciu viacerých vzoriek pri každodennej príprave vzoriek v biologických, biochemických, medicínskych a klinických laboratóriách. Vďaka inteligentnému softvéru a regulácii teploty v ultrazvukových procesoroch Hielscher je teplota spoľahlivo regulovaná a predchádza sa degradácii vzoriek spôsobenej teplom. Ultrazvuková príprava vzoriek pomocou ultrazvukových riešení Hielscher poskytuje vysoko spoľahlivé a reprodukovateľné výsledky!
Prečítajte si viac o sonikácii s vysokou priepustnosťou vzoriek pomocou sonikátora UIP400MTP pre viacjamkové platničky na analytické stanovenia!
Kontaktujte nás! / Opýtajte sa nás!
Literatúra / Referencie
- Brandy Verhalen , Stefan Ernst, Michael Börsch, Stephan Wilkens (2012): Dynamic Ligand-induced Conformational Rearrangements in P-glycoprotein as Probed by Fluorescence Resonance Energy Transfer Spectroscopy. J Biol Chem. 2012 Jan 6;287(2): 1112-27.
- Claudia Lindemann, Nataliya Lupilova, Alexandra Müller, Bettina Warscheid, Helmut E. Meyer, Katja Kuhlmann, Martin Eisenacher, Lars I. Leichert (2013): Redox Proteomics Uncovers Peroxynitrite-Sensitive Proteins that Help Escherichia coli to Overcome Nitrosative Stress. J Biol Chem. 2013 Jul 5; 288(27): 19698–19714.
- Elahe Motevaseli, Mahdieh Shirzad, Seyed Mohammad Akrami, Azam-Sadat Mousavi, Akbar Mirsalehian, Mohammad Hossein Modarressi (2013): Normal and tumour cervical cells respond differently to vaginal lactobacilli, independent of pH and lactate. ed. Microbiol. 2013 Jul; 62(Pt 7):1065-1072.
- Nico Böhmer, Andreas Dautel, Thomas Eisele, Lutz Fischer (2012): Recombinant expression, purification and characterisation of the native glutamate racemase from Lactobacillus plantarum NC8. Protein Expr Purif. 2013 Mar;88(1):54-60.
Užitočné informácie
Aké typy ELISA existujú?
Existuje niekoľko typov ELISA, ktoré sa líšia princípom fungovania. Sú známe ako priama ELISA, nepriama ELISA, sendvičová ELISA, kompetitívna ELISA a reverzná ELISA. Nižšie uvádzame prehľad jednotlivých typov ELISA a ich hlavných charakteristík a rozdielov.
ELISA sa môže vykonávať v kvalitatívnom alebo kvantitatívnom formáte. Kvalitatívne výsledky poskytujú jednoduchý pozitívny alebo negatívny výsledok, zatiaľ čo pri kvantitatívnej ELISA sa optická hustota (OD) vzorky porovnáva so štandardnou krivkou, ktorú zvyčajne tvorí séria riedení roztoku cieľovej molekuly so známou koncentráciou.
Priama ELISA
Priama ELISA je najjednoduchšou formou stanovenia ELISA, pri ktorej sa používa iba primárna protilátka značená enzýmom a sekundárne protilátky nie sú potrebné. Primárna protilátka značená enzýmom sa viaže priamo na cieľ, teda antigén. Roztok antigénu v pufri sa pridáva do každej jamky mikrotitračnej platničky (zvyčajne 96-jamkovej platničky, platničky ELISA), kde antigén priľne k plastovému povrchu prostredníctvom nábojových interakcií. Keď enzým naviazaný na primárnu protilátku reaguje so svojím substrátom, vytvára viditeľný signál, ktorý možno merať spektrofotometrom, fluorometrom alebo luminometrom.
Nepriama ELISA
Na nepriamy test ELISA je potrebná primárna aj sekundárna protilátka. Na rozdiel od priamej ELISA je však enzýmom značená sekundárna protilátka, nie primárna. Antigén sa imobilizuje na jamkovú platničku a naviaže sa naň primárna protilátka. Následne sa sekundárna protilátka značená enzýmom naviaže na primárnu protilátku. Nakoniec enzým naviazaný na sekundárnu protilátku reaguje so svojím substrátom a vytvára viditeľný signál, ktorý možno detegovať.
Sendvičová ELISA
Zatiaľ čo pri priamych a nepriamych testoch ELISA sa antigén imobilizuje a nanáša na povrch jamkovej platničky, pri sendvičovej ELISA sa na plastový povrch platničky ELISA imobilizuje protilátka. Imobilizované protilátky pri sendvičovej ELISA sú známe ako záchytné protilátky. Okrem záchytných protilátok sú pri sendvičovej ELISA potrebné aj takzvané detekčné protilátky. Detekčné protilátky zahŕňajú neznačenú primárnu detekčnú protilátku a sekundárnu detekčnú protilátku značenú enzýmom.
V jednotlivých krokoch sa sledovaný antigén najprv naviaže na záchytnú protilátku imobilizovanú na platničke. Potom sa na antigén naviaže primárna detekčná protilátka. Následne sa na primárnu detekčnú protilátku naviaže sekundárna detekčná protilátka. V poslednom reakčnom kroku enzým reaguje so svojím substrátom a vytvára viditeľný signál, ktorý možno opticky detegovať.
Kompetitívna ELISA
Kompetitívna ELISA, známa aj ako inhibičná ELISA, je najzložitejším typom ELISA, pretože zahŕňa použitie inhibičného antigénu. Každý z troch formátov – priamu, nepriamu a sendvičovú ELISA – možno prispôsobiť formátu kompetitívnej ELISA. Pri kompetitívnej ELISA inhibičný antigén a sledovaný antigén súťažia o väzbu na primárnu protilátku.
Pri kompetitívnej ELISA sa neznačená protilátka inkubuje v prítomnosti svojho antigénu, t. j. vzorky. Tieto naviazané komplexy protilátka/antigén sa potom pridajú do jamky potiahnutej antigénom.
Platnička sa premyje, čím sa odstránia nenaviazané protilátky. Kompetitívna ELISA dostala svoj názov na základe toho, že čím viac antigénu je vo vzorke, tým viac komplexov antigén–protilátka sa vytvorí. To znamená, že na väzbu na antigén v jamke je k dispozícii menej nenaviazaných protilátok a antigény musia súťažiť o dostupnú protilátku. Pridá sa sekundárna protilátka zodpovedajúca primárnej protilátke. Táto druhá protilátka je spojená s enzýmom. Po pridaní substrátu zostávajúce enzýmy vytvoria chromogénny alebo fluorescenčný signál.
V tomto bode sa reakcia zastaví, aby sa zabránilo prípadnej saturácii signálu.
Niektoré súpravy na kompetitívnu ELISA obsahujú namiesto protilátky spojenej s enzýmom antigén spojený s enzýmom. Značený antigén súťaží s antigénom zo vzorky (neznačeným) o väzbové miesta na primárnej protilátke. Čím menej antigénu je vo vzorke, tým viac značeného antigénu sa zachytí v jamke a tým silnejší je signál.
Reverzná ELISA
Reverzná ELISA nepoužíva jamkové platničky, ale ponecháva antigény suspendované v testovanej kvapaline. Test reverznej ELISA meria množstvo naviazanej protilátky prostredníctvom antigénu. Bol vyvinutý špeciálne na detekciu a skúmanie obalového proteínu vírusu západonílskej horúčky a spôsobu, akým dokáže vyhľadávať protilátky špecifické pre tento vírus.
Ktoré enzymatické markery sa používajú pri ELISA?
Nasledujúci zoznam uvádza najbežnejšie enzymatické markery používané v testoch ELISA, ktoré umožňujú meranie výsledkov testu po jeho dokončení.
- OPD (dihydrochlorid o-fenyléndiamínu) sa pri detekcii HRP (chrenovej peroxidázy), ktorá sa často používa ako konjugovaný proteín, sfarbuje jantárovo.
- TMB (3,3′,5,5′-tetrametylbenzidín) sa pri detekcii HRP sfarbuje modro a po pridaní kyseliny sírovej alebo fosforečnej sa sfarbuje žlto.
- ABTS (diamónna soľ kyseliny 2,2′-azinobis[3-etylbenzotiazolín-6-sulfónovej]) sa pri detekcii HRP sfarbuje zeleno.
- PNPP (p-nitrofenylfosfát, disodná soľ) sa pri detekcii alkalickej fosfatázy sfarbuje žlto.

